Tak sme sa predsa dočkali. V sobotu 13.5.2023 sa v Bratislave stretli žiaci z Almadén, Antverp, Augsburgu a Sterzingu, aby sa po krátkej prehliadke nádvoria bratislavského hradu, odkiaľ si mohli vychutnať impozantný výhľad na najväčšiu rieku Slovenska, najväčšie sídlisko v strednej Európe, ako aj jediné dokázané UFO, presunuli do historického centra hlavného mesta a ďalej spoločným autobusom do Banskej Bystrice, čoby miesta činu poslednej študentskej mobility. Po stretnutí s hostiteľskými rodinami a žiakmi zo Základnej školy Moskovská 2 sa všetci stretli v najkrajšom dome na námestí Banskej Bystrice, v reštaurácii Beniczky, na slávnostnú večeru.
Nedeľa, ako je to v našom projekte už dobrým zvykom, patrila rodinám a ich hosťom. Žiaci spoločne navštívili rôzne miesta v okolí Banskej Bystrice, objavovali krásy podzemného sveta v Jaskyni mŕtvych netopierov, pozreli sa na stredné Slovensko z vrchu Zvolen, povzbudzovali svojich slovenských spolužiakov na tanečnej alebo basketbalovej súťaži, ponamáhali si svaly v Jump aréne a niektorí si zlepšovali svoju mušku, strelecké zručnosti a stratégie prežitia v Laser Aréne. V živote síce platí porekadlo „najprv práca, potom zábava“, no u nás to bolo opačne. A vieme, že to takto bolo dobré, pretože aj toto je jedna z foriem spolupráce a skvelá príprava na tvrdú prácu v teréne v rámci projektových aktivít.
Mobilitný pracovný týždeň začal oficiálne až v pondelok – prijatím zahraničných študentov a učiteľov na pôde hostiteľskej školy úvodným slovom pani riaditeľky, ktorá všetkých srdečne privítala a popriala účastníkom čas plný nezabudnuteľných chvíľ a zážitkov.
Po rozdelení žiakov do farebných pracovných skupín a brainstormingu na tému „Čo očakávam od tejto mobility?“ nasledovalo zoznamovanie sa s priestormi školy, ktoré bolo v réžii hosťujúcich študentov. Svojim spolužiakom ukázali miestnosti a učebne, v ktorých prebiehajú bežné i nevšedné aktivity vedúce k nadobúdaniu nových teoretických vedomostí, ale i praktických zručností. Ďalšie aktivity čakali na erasmákov v exteriéri. Zo školy sa všetci, učitelia i žiaci, spoločne presunuli do centra mesta, kde sa zoznamovali s jeho históriou pomocou mestskej hry v aplikácii Actionbound. Počas svojho putovania spoznali panovníka, ktorý Banskej Bystrici udelil výsadu slobodného kráľovského mesta, našli mestský erb a prvé kúpele, ako aj jediný rozpoznateľný znak spojený s Jakubom Fuggerom – ružu na dverách jedného z kostolov. Skladanie mozaiky z čriepkov histórie však pokračovalo ďalej v Thurzo-Fugger zážitkovej expozícii, ktorou ich opäť previedli žiaci zo slovenského erasmového tímu. Svoje rozprávanie zamerali na históriu ťažby medi a obdobie existencie Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti, ako najvýznamnejšieho spracovateľa medi v stredoveku a druhý najdlhšie fungujúci podnik na území dnešného Slovenska.
Po spoločnom obede sa žiaci presunuli do Španej Doliny, na miesto s najstaršou zmienkou o ťažbe medi v regióne. Po návšteve Múzea medi sa slovník žiakov obohatil o nové výrazy ako cementačné vody, sciedzanie, Medený hámor, banská stupa, špaňodolinské šálky a pod. Keďže sa toto klbko teoretických informácií len zväčšovalo, bolo potrebné ho prakticky rozmotať. A to bol čas, kedy sa mohol začať skutočný “festival vedy a výskumu”. Učiteľky biológie a chémie pripravili pre žiakov úžasné pracovné listy, zamerané na objavovanie tajov banských vôd, pátranie po stopách modrých kameňov, ale aj dôsledkoch ťažby medi na rastlinstvo, pôdu a vodu. Niektorí študenti sa snažili prostredníctvom pokusov vyriešiť záhadu „zázračnej vody“. Zistili, že ide o metamorfózu menej hodnotného železa na hodnotnejšiu meď pôsobením banských cementačných vôd. Ďalší našli spojenie medzi menami ako Giovanni Bellini, Tintoretto, Raphael a azuritom či malachitom v podobe zeleného pigmentu, ktoré títo majstri používali pri tvorbe svojich obrazov. Modernou metódou pripravili syntetický malachit a dozvedeli sa, že niekdajšie medené strechy v Banskej Bystrici sú dnes zelené práve vďaka malachitu. Výskumné aktivity pokračovali na banskej halde Maximilián a v jazierku pod ňou. Skúmaním biodiverzity rastlín a hľadaním stôp života vo vode, ktorá vyteká z banskej haldy, mohli študenti pozorovať ako banská činnosť ovplyvnila prírodu, ktorá sa len pomaly obnovuje. Teoreticky a prakticky sa pripravili na aktivity ďalšieho dňa, ktoré sa tiež niesli v znamení environmentálnej stopy projektu.
Náš festival pokračoval v utorok návštevou bývalého slobodného kráľovského mesta Ľubietová, ktoré je už od najstarších čias spojené s baníctvom a hutníctvom. Táto činnosť však v okolí zanechala svoje environmentálne stopy, ktorých preskúmanie bolo úlohou bádateľskej činnosti erasmových tímov. Na miestach, kde vytekajú drenážne vody, na odumretých telách rastlín popri a na dne jazierka pod haldovým poľom Podlipa je možné pozorovať súvislý zelený povlak. Výskumná činnosť zameraná na pozorovanie premeny klincov ponorených do cementačnej vody v jazierku a v ďalších častiach banskej vody potvrdila zaťaženosť povrchových vôd meďou.
Mohol by mať povrch planéty Mars niečo spoločné s Ľubietovou? Je síce ťažké predstaviť si to, no úplne nemožné to nie je. Banské haldy sú veľmi nehostinné prostredie, no i napriek tejto toxicite sa “príroda nevzdáva” a svoju cestu si nachádza. Len tie najodolnejšie druhy tu vytvorili jedinečné rastlinné spoločenstvá, ktoré nemožno nájsť na inom mieste. O tom nás presvedčilo aj bádanie ďalšej erasmovej skupiny, ktorá si zobrala na mušku biodiverzitu vegetácie na haldách a vybrala sa po stopách neobyčajne silných rastlilnných druhov, ktoré sú schopné prežiť aj v toxických podmienkach.
Každý malý potôčik, aj takýto poznačený environmentálnou záťažou, sa raz stáva súčasťou významnejšej veľkej rieky, ktorá môže byť zdrojom pitnej vody. Chemické zloženie a najmä prítomnosť ťažkých kovov môže ovplyvniť rozmanitosť a život. Ako sa žije mikroorganizmom, bezstavovcom i stavovcom vo vode, ktoré obsahuje meď a či žijú v spoločenstve s riasami boli otázky, na ktoré hľadala odpovede ďalšia skupina študentov.
Veľmi zaujímavou súčasťou utorkového programu bola ukážka historickej tavby medi, ktorú pripravilo OZ Libetha v spolupráci s pánmi Drábovcami. Úlohou poslednej skupiny žiakov bolo dozvedieť sa čo najviac informácií o procese tavby medi od jeho prípravy až po finálny produkt, ktorým bol napr. historický meč. Aj táto činnosť zanechala v krajine svoju environmentálnu stopu v podobe vyklčovaných lesov, keďže pri tavbe medi bolo potrebné obrovské množstvo dreveného uhlia. Zaznamenané interview s tavičmi i s historikom Martinom Kvietkom študentom ponúkli bohaté zdroje informácií a odpovede na všetky zvedavé otázky.
Po výdatnom nasýtení výskumného ducha bolo však potrebné nasýtiť aj telo chutným guľášom a násjť rovnováhu medzi psychickou a fyzickou prácou. Preto výskumné tímy zavŕšili tento deň športovými aktivitami na bowlingu v Banskej Bystrici.
Streda sa niesla v znamení zlata. Na programe bola exkurzia v Hodruši-Hámroch, kde si žiaci mohli vyryžovať svoje vlastné zlaté zrnká, so sprievodcom a odborným výkladom mohli spoznať útroby miestnej bane Starovšechsvätých a obdivovať krásu minerálov z celého sveta v expozícii múzea. V tejto obci sa nachádza jediná aktívna baňa na zlato v podobe polymetalickej rudy v strednej Európe. Súčasťou exkurzie bola aj krátka návšteva odkaliska, ktoré slúži na ukladanie pieskov vznikajúcich pri flotačnej úprave rúd a následné čistenie odpadových vôd sedimentáciou odpadových pieskov.
Poobede sa žiaci presunuli do striebornej Banskej Štiavnice, ktorej históriu mohli spoznať interaktívne, pomocou pripraveného Kahoot kvízu. Odpovede na kvízové otázky našli na reliéfe v centre mesta. Keďže v úvodnom brainstormingu zaznela požiadavka na “love stories”, bolo ďalšou úlohou zahraničných žiakov naučiť sa po slovensky jeden verš z najdlhšej milostnej básne Andreja Sládkoviča „Marína“ a zachytiť tento moment na videu. O tom, že to žiaci zvládli úplne na jednotku, sa môžete presvedčiť v našej video galérii. No a záver dňa patril “Ceste v čase”, zážitkovej expozícii, kde sa pomocou moderných technológií prenesiete do života mesta v 18. storočí. Virtuálna realita, hologramy, dotykové obrazovky. To je svet dnešnej mládeže, ale aj všetkých milovníkov nových technológií, a preto nie je sa čo čudovať, že bolo ťažké dostať žiakov z tejto expozície.
Bádanie po environmentálnej stope projektu pokračovalo aj vo štvrtok doobeda. Po oficiálnom prijatí druhým viceprimátorom pánom Martinom Majlingom v historickej radnici mesta na hostí čakala spoločnoť ZEDKO, ktorej hlavným cieľom je dlhodobá ochrana životného prostredia prostredníctvom recyklácie elektroodpadov, rafinácie drahých kovov a ich ďalším využitím v priemysle. Už vieme, ako sa kovy ťažia, kde a ako sa využívajú, čo ťažba so sebou prináša, ale vieme aj to, že naša Zem nedisponuje nevyčerpateľnými zdrojmi. Preto je nutné aktívne sa zaoberať témou udržateľnosti.
No aby sa všetci udržali aj v dobrej fyzickej kondícii, bolo štvrtkové poobedie zasvätené športu. Aktivity ako emočný padák zameraný na kooperáciu žiakov, balónová bitka, rytmicko-pohybovo-hudobné činnosti a následne basketbalový turnaj piatich krajín ponúkli všetkým kvalitne strávený spoločný čas a vynikajúcu alternatívu k výskumnej práci.
V piatok sme mali možnosť privítať na pôde školy pána Richarda Kaňu, ktorého žiaci spoznali pri ryžovaní zlata. V nahrávanom podcaste porozprával o svojom živote baníka, o histórii i budúcnosti tohto priemyselného odvetvia. Otázky, na ktoré odpovedal, pripravili žiaci v rámci domácej úlohy pred mobilitou. Záverečný deň bol predovšetkým dňom, kedy žiaci mali pracovať na zdokonaľovaní zručností ako tímová práca, práca so zozbieranými informáciami, fotografickým a video materiálom, vzorkami, vyhodnocovanie pozorovaní a pokusov, príprava a prezentovanie výsledkov skupinovej práce, ale aj prezentovanie domácich úloh za jednotlivé krajiny. A zvládli to na jednotku. Jednotlivé tímy po dvojhodinovej spoločnej práci vo svojich prezentáciách, pripravených 2D modeloch a obrázkových materiáloch zosumarizovali celú výskumnú činnosť a výsledky svojej práce, čím ukončili festival vedy a výskumu.
Erasmové mobility sú o zážitkoch, nových priateľstvách, no predovšetkým o cestovaní po Európe. To za sebou ale zanecháva stopu – uhlíkovú. Keďže si uvedomujeme, že aj tento fakt je potrebné kompenzovať, jednou z úloh jednotlivých krajín bolo vypočítať svoju cestovateľskú uhlíkovú stopu a množstvo stromov, ktoré je potrebné vysadiť, aby sa aspoň nejakým spôsobom dala vykompenzovať. V prezentáciách, ktoré žiaci predviedli, bolo opäť vidieť množstvo kvalitne odvedenej práce, údajov, matematických výpočtov a nakoniec stromov. Aby to však neostalo len pri číslach, v školskej záhrade sme symbolicky vysadili jeden erasmový strom, ktorý nám má pripomínať naše záväzky voči životnému prostrediu. A koľko je ich potrebné vysadiť? Spolu okolo 1 500. Niektoré školy už začali, iné túto aktivitu ešte len plánujú na jesenné obdobie, ktoré je pre výsadbu stromov najvhodnejšie.
Na záver mobilitného týždňa bolo na programe Fugger fórum, počas ktorého boli naživo strímované študentské prezentácie na tému stôp Jakuba Fuggera v jednotlivých krajinách a dve prednášky odborníkov z hostiteľskej krajiny. V prvej od pána Doc. Stanislava Jeleňa sa prítomní dozvedeli o environmentálnych záťažiach na banských haldách, konkrétne v Ľubietovej. Keďže túto lokalitu žiaci osobne prebádali v utorok, bolo pre nich pomerne ľahké preniknúť do tajov všetkých prezentovaných chemických vzorcov a údajov. Pán JUDr. Martin Kvietok zaujímavým spôsobom predstavil Jakuba Fuggera z pohľadu dnešného moderného sveta – čím by bol on a jeho spoločnosť, keby žil v 21. storočí.
Kruh sa uzavrel. No nielen symbolicky. Prezentácia slovenských stôp protagonistu projektu okrem iného položila otázku, či Jakub Fugger vôbec niekedy bol v Banskej Bystrici a osobne sa stretol so svojím obchodným partnerom Jánom Thurzom. Až donedávna o tom nebol zverejnený žiaden hmatateľný dôkaz. Až do piatku 20. mája 2023, keď naša škola dostala od vedúceho projektu Jörg Haas jedinečný dar – kópiu archívnej listiny z rodinného archívu rodiny Fuggerovcov z Augsburgu, ktorá potvrdzuje osobné stretnutie týchto dvoch pánov na pôde mesta v roku 1507. Úžasné prekvapenie nielen pre žiakov a učiteľov, ale aj pre našich ctených hostí, partnerov projektu. Aj o tomto je Erasmus. Mení ľudí, otvára nové horizonty, možnosti. A sme veľmi vďační, že sme boli toho súčasťou. A spoločne sme to aj patrične oslávili počas záverečnej mega párty v školskej jedálni s vynikajúcim kateringom z kuchýň rodičov všetkých zúčastnených žiakov. Ďakujeme, bez vás by sme to nezvládli.
teacher (English, German) from Banská Bystrica (Slovakia)